Nič iné nám totiž nezostáva. Pamätáte sa na časpredvianočný? Namiesto pozdravu sme zborovo zdvíhali obranne ruky a s odzbrojujúcimúsmevom utierajúci si uznojené čelá sme púšťali z úst klamstvo: „Ažpo sviatkoch, dobre?“ A tak v hitparáde najväčších klamstiev, kdedoteraz suverénne viedli do neba volajúce lži: „Určite ti zavolám!“, „ Je to nadobrej ceste.“, „Môžeš sa spoľahnúť.“ a „Nestíham.“ sa na špičke usadil novýhit: “Až po sviatkoch.“
Onen vládca klamstva má obrovskú výhodu v tom, ževšetci úprimní chápu každého, kto povie „Až po sviatkoch.“, že toho má naozajdosť a že potrebuje vypnúť. Okrem toho sa počas dlhšieho času voľna lepšiezabúda a tak si málo kto spomenie na to, čo kto komu sľúbil. Stalo sa pretotradíciou nasľubovať do januárových termínov vyriešenie toľkých problémov, žeby sme od Ježiška museli dostať pod stromček nafukovacie alebo naťahovacie dni.Aby mali aspoň 36 hodín, aby sme splnili všetko, čo sme pred sviatkaminasľubovali a natárali. Iba to som chcel, keď si budete priať šťastlivýnový rok, ktorý sa začína „Už po sviatkoch“.